Náš spôsob života sa už desiatky rokov radikálne mení a stále viac svojho času trávime vnútri budov. V súčasnosti je to až 90 % a tak kvalita vnútorného vzduchu je kľúčová pre naše zdravie, pocit pohody a samotnú kvalitu života.
Tlak na rýchlu výstavbu a komerčné záujmy poskytli málo priestoru na diskusiu alebo dôsledný výskum. V minulosti sa jednoducho postavil dom a tým to skončilo. Až keď sa začali objavovať mnohé nové symptómy ako pálenie očí, podráždenie dýchacích ciest, bolesti hlavy, suchá pokožka, poruchy koncentrácie, únava, začali odborníci príznaky ochorení dávať do súvislosti s pobytom vnútri budov. Tieto prejavy sa začali označovať rôznymi názvami, až v roku 1982 Svetová zdravotnícka organizácia odsúhlasila oficiálny názov „Syndróm chorých budov“ (Sick Building Syndrom).
(zdroj: gstockstudio/Fotky&Foto)Dôležitosť energetických úspor vedie k stavbe dokonale utesnených budov. Takýto spôsob výstavby eliminuje prirodzenú výmenu vzduchu a nedostatočné vetranie vedie k hromadeniu škodlivín a k zníženiu kvality vzduchu. V súčasnosti sa vedci snažia za pomoci sofistikovaných metód zistiť, ako pohodlne sa v domoch býva a ako to vplýva na naše zdravie. Zakomponovanie týchto poznatkov do navrhovania budov a vývoja stavebných materiálov by sa malo stať samozrejmosťou.
Naša najdôležitejšia potravina
Človek denne spotrebuje približne 1 kg pevnej potravy, 3 kg tekutej stravy, 1,5 kg čerstvého vzduchu a až 13,5 kg vnútorného vzduchu. A tak sa stáva vzduch našou najdôležitejšou potravou a jeho kvalita je pre naše zdravie kľúčová. Dobrý vzduch je viac ako len kyslík. Čistý vzduch tvorí 78 % dusíka, 21 % kyslíka, 0,03 % oxidu uhličitého a 0,93 % vzácnych plynov. Čerstvý vzduch by mal byť bezfarebný, bez nečistôt a škodlivých látok. Jeho kvalitu ovplyvňuje veľa faktorov, ako relatívna vlhkosť, teplota, ale aj obsah rôznych plesní, alergénov a chemických látok, ktoré sa uvoľňujú z rôznych náterov, lepidiel, tabakového dymu a aj rôznych osviežovačov vzduchu.
(zdroj: Baumit)Kedy sa cítite pohodlnejšie?
Správne nastavená teplota výrazne ovplyvňuje našu pohodu pri bývaní. Aj keď každý z nás sa môže cítiť pohodlne pri iných podmienkach, mali by sme dodržiavať isté zásady. V dnešnej dobe technológií nie je problém nastaviť rozdielne teploty pre jednotlivé miestnosti. V kúpeľní a obytných miestnostiach oceníme vyššiu teplotu do 23 °C, ale na druhej strane spánok budeme mať kvalitnejší pri nižších teplotách okolo 18 až 20 °C. Nemenej dôležitým je aj rozdiel medzi teplotou na povrchu stien a teplotou vzduchu. Ak zo stien sála chlad, vyvoláva to v nás nepríjemný pocit. Teplotný rozdiel by nemal byť väčší ako 3 - 4 °C. Teplota a vlhkosť vzduchu sa navzájom výrazne ovplyvňujú. Optimálnu vlhkosť by sme mali udržiavať v rozpätí 40 až 60 %. Príliš veľká vlhkosť môže viesť k rastu plesní, príliš suchý vzduch nám zase vysušuje sliznice a tak sme náchylnejší na vírusové ochorenia.
Vetrajme správne
Regulovať vlhkosť môžeme správnym vetraním a vykurovaním. Nedajme sa zlákať vetraním vyklopenými oknami. Takáto výmena vzduchu je nedostatočná a pomalá. Vetrajme niekoľkokrát denne po dobu niekoľkých minút s dokorán otvorenými oknami. Pri nízkoenergetických a pasívnych domoch oceníme riadené vetranie.
(zdroj: Konstantin Yuganov/Fotky&Foto)Ekologické materiály
Popri estetickej stránke sa pri stavaní domov alebo zariaďovaní interiérov pozerajme aj na kvalitu materiálov. Stavebné materiály zásadne ovplyvňujú kvalitu vzduchu v interiéri a tak by sme mali precízne zvážiť ich výber. Výhodou kvalitných ekologických materiálov je, že sú bez obsahu škodlivín, dokážu optimálne regulovať vlhkosť v interiéri a bránia rastu plesní a škodlivých mikroorganizmov.
Vedecky overené
Baumit sa už viac ako štvrťstoročie vedecky zaoberá témou zdravého bývania. Spustil projekt "Zdraviu prospešné stavebné materiály budúcnosti", ktorého cieľom je získať fundované poznatky o vplyve jednotlivých stavebných materiálov na obyvateľov domov. Vo výskumnom parku Viva vo Wopfingu v Rakúsku prebiehajú merania za kontrolovaných podmienok na viacerých reálnych, štandardizovaných obytných objektoch. Počas dvojročného výskumu sa zanalyzovalo a zhodnotilo 5 miliónov dát. Merania, analýza aj vyhodnocovanie prebieha v spolupráci s Odbornou vysokou školou Pinkafeld, Rakúskym inštitútom pre stavebnú ekológiu a Lekárskou fakultou vo Viedni. Výsledky vnášajú nové svetlo do problematiky pohody a zdravia pri bývaní a sú uplatňované aj pri vývoji a výrobe stavebných materiálov.
(zdroj: Franz Baldauf, Baumit)Tento článok vám prináša Baumit
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
