INZERCIA

Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne

Útulný domov je výsledkom správnej teploty a vlhkosti.

Bez ohľadu na to, ako luxusné a drahé bytové doplnky máte doma, nezaručia vám pocit príjemnej pohody, ani zdravého bývania. Na to, aby ste sa cítili príjemne, domácky, mali nohy v teple a pocit, že bývate v útulnom priestore, potrebujete hlavne správnu teplotu a vlhkosť.

Vlhkosť vzduchu pod 30 % vnímame ako citeľnú nepohodu so zhoršeným dýchaním a dráždeným slizníc. Nad 80 % sa zhoršuje dýchanie a narastá riziko vzniku plesní, ktoré škodia imunite. Pri teplote je vnímanie pohody ešte očividnejšie. Nikto sa necíti dobre s premrznutými rukami, no ani v prepotenom tričku. Preto je ustráženie vlhkosti a teploty kľúčom k príjemnému bývaniu. Mnoho ľudí však ani netuší, aké sú správne hodnoty a ako si ich doma zabezpečiť.

Pri vlhkosti sa vyvarujte extrémom

S vlhkosťou je to ako s jedlom. Málo aj priveľa škodí. „V prostredí, ktoré slúži na oddych a našu regeneráciu by sa vlhkosť mala pohybovať okolo 40 %,“ hovorí MUDr. Viera Karlubíková z ambulancie klinickej imunológie a alergiológie MEDIMUN. Najmä v starších a nezateplených bytoch sa takéto hodnoty darí dosahovať len ťažko.

Kvôli studeným stenám a prefukovaniu narastá potreba prekurovať. Vzduch stráca vlhkosť a stáva sa agresívnejší. Po zatepľovaní často prichádza druhý extrém. Ľudia dodatočne vymenia okná a prestanú vetrať. Následne sa vlhkosť vzduchu začne zvyšovať a vzniká riziko plesní.

Na určenie zdravého prostredia v byte vám stačí malý vlhkomer s teplomerom. Takéto zariadenie vás stojí menej ako 20 eur, dá sa kúpiť v každej predajni s elektronikou. Po inštalácii vám môže zodpovedať otázky, prečo sa vám doma horšie dýcha, spí, ste chorľaví, alebo sa nedostavuje pocit pohody.

Čo teda urobiť ako prvé, ak hodnoty ukážu nezdravé hladiny? Vyvetrajte. „Pravidelným vetraním je možné optimálne regulovať vlhkosť, čerstvosť a kvalitu vzduchu. Vetrať nestačí ráno a večer, ale aj priebežne. Iba tak je možné udržať vlhkosť vzduchu na zdravej hodnote,“ upozorňuje architekt František Lehocký. Vetraním znižujeme objem vodných pár, ktoré produkujeme dýchaním, varením, sprchovaním. Rovnako znižujeme aj množstvo suchého vzduchu, ktoré vzniká ako následok kúrenia, či použitia klimatizácie.

Treba sa však vyvarovať vetraniu prievanom. Rýchle prúdenie vzduchu narúša pohodu a môže spôsobovať aj nachladnutia a lokálne zápaly.

Používať, či nepoužívať zvlhčovače a odvlhčovače?

Jednou z obvyklých ciest na reguláciu vlhkosti sú zvlhčovače alebo naopak pohlcovače vlhkosti v interiéri. Pri vhodne nastavenom systéme výmeny vzduchu a správnej kombinácii stavebných materiálov v miestnosti, zvlhčovače ani odvlhčovače vo väčšine prípadov nebudete potrebovať. Navyše môžu spôsobiť aj viac škody, ako úžitku. Existujú však výnimky.

„Zvlhčovače sú potrebné len v starých nezateplených bytovkách, kde prefukuje. Ale tu je potrebné často meniť vodu, dávať pozor, aby sa nemnožili baktérie a je potrebné pravidelné čistenie,“ hovorí Lehocký.

Na margo odvlhčovačov dodáva: „Ak do domu netečie, alebo nemá poškodenú hydroizoláciu, nie je potrebné používať odvlhčovač, stačí regulovať vlhkosť vetraním. Odvlhčovač môže mať zmysel krátkodobo, napríklad pri novostavbe, prvé dva roky, keď je vlhkosť vyššia.“

Čo je hlavný pilier regulácie vlhkosti?

Okrem pravidelného vetrania má veľký vplyv na udržanie správnych hodnôt vlhkosti aj použitie vhodných stavebných materiálov a omietok. Podľa výskumného a vývojového centra Baumit Wopfinger sa ako najúčinnejšie na reguláciu vlhkosti ukázali difúzne otvorené, minerálne omietky. Výhodou týchto omietok je, že dokážu veľmi dobre absorbovať a opäť odovzdávať okoliu vlhkosť vzduchu.

Jürgen Lorenz, vedúci oddelenia výskumu a vývoja v Baumit Wopfinger vysvetľuje: „Pri náraste relatívnej vlhkosti vzduchu z 40 % na 80 % napríklad pri sprchovaní alebo varení, dokáže betónová stena s 2 cm vrstvou minerálnej omietky v priebehu dvoch hodín absorbovať dvakrát toľko vlhkosti ako neomietnutá betónová stena. V čase, kedy je vlhkosť vzduchu vysoká, absorbuje sa tak, aby sa mohla opäť odovzdať v čase, kedy je vlhkosť vzduchu nižšia.“ Znižuje sa možnosť výkyvov vlhkosti.

Príkladom takejto funkčnej omietky je mikroporézna omietka Baumit Klima. Vo všeobecnosti platí, že čím je absorpčná kapacita omietok vyššia, tým väčší objem je k dispozícii na reguláciu vlhkosti vnútorného vzduchu. Napríklad sadrokartón alebo sadrová omietka dokážu absorbovať približne 20 g vody na meter štvorcový, Klima omietka za rovnaký čas absorbuje až 75 g na meter štvorcový.

Prečítajte si tiež:Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú

Poznáte správnu teplotu domova?

Slovné spojenie teplo domova pozná každý, ale len málo ľudí pozná jeho hodnotu. Teplota totiž nielenže vplýva na hladinu vlhkosti, ale výrazne ovplyvňuje naše pocity. V izbách je najvhodnejšia teplota okolo 20 stupňov Celzia. Kúpeľňa môže mať okolo 23 stupňov Celzia a v spálni budeme vnímať ako príjemný pokles na 18 stupňov.

Pre ľudí, ktorí sú zvyknutí prekurovať na 25 stupňov, sa hodnoty môžu zdať nízke, ale práve vďaka vysokej teplote sa narúša pohoda aj zdravá klimatická vlhkosť. Ako poznamenáva aj doktorka Karlubíková: „Zdravá miestnosť by sa mala dostatočne vetrať a neprekurovať.“

V starých domoch a bytoch môžu ľudia ideálnu teplotu pre život pociťovať ako chlad. Príčinou je však vysoký rozdiel teploty medzi povrchom stien a vnútornou teplotou vzduchu. Ak je rozdiel do 3°C, cítime sa príjemne a pohodlne aj pri 21 alebo 22°C. Ak je rozdiel väčší a čím sú povrchy chladnejšie, tým sa pocit chladu zvyšuje.

Aby ste v zime mali nižšiu teplotu v interiéri, stačí stlmiť kúrenie. Ako však udržať vhodnú teplotu aj počas horúcich dní? Obvykle nás napadne inštalácia klimatizácie. Nie je to však jediné riešenie. Navyše bez toho, aby ste zamedzili teplotným stratám, bude chladenie klimatizáciou len veľmi drahé a málo účinné.

Vzduch je najlepší izolant

Najlepšou bariérou medzi výmenou teplého a chladného vzduchu je vzduch samotný. O jeho vynikajúcich izolačných vlastnostiach sa presviedčame každý deň, napríklad pri využívaní termosiek, alebo izolačných skiel v oknách. Svoje prednosti nestráca ani v prípade, že vzduch sa použije na izoláciu domu z dôvodu zateplenia.

Jürgen Lorenz hovorí: „Rovnomerná teplota vnútorného povrchu stien a vyrovnaná vnútorná klíma majú u človeka rozhodujúci vplyv na subjektívny pocit z bývania a vlastného zdravia. Na tento účel je potrebná dobrá tepelná izolácia, najlepšie z toho najprirodzenejšieho izolačného materiálu, ktorým je vzduch.“

Zaujímavým príkladom izolačne zateplenej fasády postavenej na základe využitia izolačných predností vzduchu je napríklad Baumit open. Až 99 % izolačnej dosky tvorí v tomto prípade vzduch, vďaka čomu vykazuje výborné tepelno - izolačné vlastnosti. Ak sa eliminuje únik teploty stenou, aj chladenie, či vykurovanie miestnosti bude lacnejšie a účinnejšie.

Steny, ktoré neprepustia teplo ani zimu

Vplyv na stálejšiu teplotu v miestnosti majú aj masívnejšie steny, teda s vyššou objemovou hmotnosťou. V zime nevpustia chlad, v lete zas teplo. Z dlhodobých meraní Výskumného parku Viva spoločnosti Baumit vyplynulo, že aj pri tropických horúčavách, ktoré dosahujú vonku viac ako 30°C, si zateplené domy z masívnejších materiálov ako betón, či tehla zachovávajú v interiéri počas leta znesiteľných 25°C.

Preto už samotnou konštrukciou stavby môžete výrazne podporiť chladiaci efekt, pri ktorom nemusíte využívať ani klimatizáciu. V zime zas menej zaplatíte za kúrenie.

Ešte výraznejší akumulačný efekt dosiahnete väčším navrstvením vhodnej omietky. Ideálne sú minerálne, ale prípadne aj vápenno-cementové so správnym paropriepustným interiérovým náterom. Na reguláciu vnútornej klímy alebo reguláciu vzduchu v interiéri majú výrazne lepší efekt ako disperzné stierky, sadrokartón alebo sadrové omietky. Takto dokážete podporiť akumulačné vlastnosti konštrukcie (stavby) alebo podporiť reguláciu klímy, znížite prehrievanie v lete a pocit studenej steny počas zimy.

Pomôže vonkajšie alebo vnútorné žalúzie?

Letá sú čoraz horúcejšie a chladiť interiér nie je veľmi možné ani jednoduchým vetraním. A tu nastupuje najstaršia a veľmi úspešná cesta ochladzovania tienením. Žalúzie predstavuje jeden zo spoľahlivých spôsobov proti prehrievaniu interiéru. Aj tu je však rozdiel, či použijete vnútornú, alebo vonkajšiu ochranu.

„Najúčinnejšie je vonkajšie tienenie okien. Vnútorné žalúzie, zachytí povedzme 10 - 20 % tepla. No cirkuluje vo vnútri, len nezačne zahrievať vnútorný materiál ako napríklad podlahu. Naproti tomu vonkajšie žalúzie dokáže zachytiť až 65 – 70 % tepla. Nevpustí ho do miestnosti, preto je účinnejšie. Ak človek nie je doma, môže mať vonkajšiu roletu zatvorenú a tým pádom sa byt neprehreje,“ uzatvára Lehocký.

Navyše tienenie nevyžaduje dostatočne zdroje na energiu a v kombinácii s vhodnými omietkami a dostatočne izolovanými múrmi môže radikálne okresať náklady na energie.

Tento článok vám prináša Baumit.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Stop fľakom na fasáde

V prechodných obdobiach ako jar a jeseň sme mnohokrát svedkami nie veľmi vábivých bodiek na fasádach.

Zdravá škola pre všetkých

Kvalitné prostredie významne ovplyvňuje výkon pri učení

10 spôsobov, ako môže vaša domácnosť ušetriť na energiách

Priestor na úsporu je v každej domácnosti.

Ochrana pred tropickou horúčavou

Aj tepelná izolácia nám môže zachovať chladnú hlavu.