SME
Piatok, 23. august, 2019 | Meniny má Filip
INZERCIA

Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť

Medzi juhom a severom Slovenska nie sú takmer žiadne rozdiely.

Pri stavbe rodinného domu nie je dôležité len to, ako bude vyzerať a koľko bude mať izieb. Podstatný je aj materiál. Obvodové konštrukcie majú výrazný vplyv na vnútornú klímu prostredia a zdravé životné podmienky v ňom.

Keďže sa materiálom obklopíte na desiatky rokov, stojí za zváženie vybrať si správneho, zdravého a užitočného „životného partnera“.

So stavebnými materiálmi je to však ako s diétami. Nedá sa povedať, ktoré sú najlepšie. Je to skôr o tom, čo komu vyhovuje. Základom je vedieť, čo „zdravý dom“ znamená a podľa toho sa rozhodnúť pre správne kombinácie materiálov.

1. Rôzne materiály, rôzne vlastnosti

Medzi najrozšírenejšie stavebné materiály patria pórobetónové tvárnice. Majú vysokú izolačnú schopnosť a dajú sa z nich ťahať steny rôznorodých hrúbok. Ide o najľahší a najľahšie tvarovateľný materiál.

„Mnoho ľudí si stále volí tehlu. Ide o klasický formát, ľahko sa s ňou manipuluje a je spoľahlivá,“ hovorí architekt František Lehocký.

„Tehly, hlavne staršie typy, ktoré sa následne doplnia vonkajším zateplením, majú dostatočne dobré izolačné vlastnosti, nie sú drahé a sú masívne. Vďaka tomu majú schopnosť akumulácie tepla,“ dodáva produktová manažérka spoločnosti Baumit Petra Chebenová.

Ďalšou možnosťou pre murovanú stavbu sú vápenno-pieskové tehly.

„Vyznačujú sa vysokou pevnosťou, preto sa v súčasnosti často využívajú na stavbu pasívnych domov. Štíhla nosná konštrukcia sa doplní hrubou tepelnou izoláciou. Dokážu extréme dobre pracovať s interiérovou vlhkosťou a v porovnaní s pórobetónom výborne zachytávajú hluk prostredia,“ hovorí Lehocký.

Takýto materiál je vhodný napríklad do miest alebo okolia ciest, čím znížite prienik hlukového šumu z okolia.

Moderným materiálom je aj drevo. Má dobré akustické aj akumulačné vlastnosti, navyše je ekologické. Aj pri ňom však platí, že sa zatepleniu nevyhnete.

2. Zateplenie je štandardom stavby

Moderné domy sa už bez zateplenia nestavajú. To, akú formu a hrúbku zateplenia zvolíte, závisí od voľby stavebného materiálu. Najčastejšie sa používa polystyrén, minerálna vlna alebo multipor, prípadne drevovláknitá izolácia.

Podľa Lehockého nerozhoduje len hrúbka steny stavby, ale aj samotná kombinácia ich hrúbky a zateplenia.

Prečítajte si tiež:V zime hreje, v lete chladí. Viete v akých domoch je najpríjemnejšie?Čítajte 

„Pri tehlách a pórobetóne je ideálne staviť na 30 centimetrov hrubé steny a 20-centimetrové izolácie. Pri takejto kombinácii sa netreba báť ani kondenzovania vlhkosti pod polystyrénom. Ak ideme do vápenno-pieskových tehiel, stačia aj menšie hrúbky, napríklad 17,5-centimetrové, keďže sú trikrát hutnejšie ako pórobetón,“ vysvetľuje.

Pri drevostavbách radí používať medzi drevité stĺpiky minerálnu vlnu. Odporúča ju pridať aj z vonkajšej strany na prekrytie drevených častí.

3. Koľko váži zdravý dom?

Jedným z dôležitých parametrov stavby je jej hmotnosť. Pretože práve masívnosť stavebnej konštrukcie rozhoduje o tom, ako dokáže samotná stavba akumulovať teplo. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že ide len o úsporu na kúrení.

„Pri dobrej izolácii získate teplo v akomkoľvek dobre zaizolovanom dome. No silu akumulácie pocítite hlavne počas stále horúcejších letných dní, ktoré sa zmenou klímy objavujú už aj na Slovensku,“ vysvetľuje Lehocký.

Akumulácia zabezpečuje teplotnú stálosť prostredia a najvyššia je práve pri masívnych a ťažkých stavebných konštrukciách.

Pôsobí výrazne proti prehrievaniu stavieb. Túto vlastnosť materiálu teda oceníte, ak si nechcete v lete zapínať klimatizáciu, respektíve jej zapínanie chcete minimalizovať.

Výbornú akumuláciu dosahuje vápenno-piesková tehla, avšak ako hovorí Lehocký, aj pri masívnych drevených konštrukciách s hrúbkou desať centimetrov je akumulácia už výrazne dobrá.

4. Montovaný dom vylepšia masívne prvky

„Netreba za každú cenu stavať masívne domy, skôr je potrebné pozerať sa pri návrhu domu na jeho stavbu komplexne. Masívne konštrukcie však prinášajú výrazné benefity bývania,“ hovorí Chebenová.

Pri projektovaní domov z ľahkých konštrukcií je preto potrebné myslieť na masívne prvky, ktoré dokážu zabezpečiť prídavnú akumuláciu tepla, udržiavajú stabilnú teplotu a prispievajú k lepšej klíme v zime aj v lete. Zlepšiť akumuláciu sa dá rôzne.

„Ak máte napríklad montovaný dom, viete si jeho akumulačné vlastnosti zlepšiť dobudovaním masívnych konštrukcií. Môže to byť masívny poter, zabudovaný masívny stĺp v interiéri alebo klasická masívna murovaná pec, ktorá je aktuálne nielen moderným, ale aj funkčným interiérovým prvkom,“ hovorí Chebenová.

„Ak chcete zvýšiť schopnosť akumulácie pri nie až tak masívnej drevostavbe, existuje riešenie, pri ktorom sa použijú tepelné izolácie s väčšími objemovými hmotnosťami ako napríklad drevovláknité izolácie,“ radí Lehocký.

„Merania z Viva parku hovoria (najväčší výskumný park v Európe na porovnávanie stavebných materiálov, pozn. autora), že ak máte dom z ľahkých konštrukcií a použijete masívnu podlahu alebo pec, pridáte do interiéru dostatočnú hmotnosť, ktorá pridáva objem aj pre akumuláciu,“ prezrádza Chebenová.

Je mylné myslieť si, že na moderné pórobetónové steny s hladkými povrchmi stačí aj jemná stierka. Už dvojcentimetrová tradičná minerálna omietka totiž zvýši akumulačnú schopnosť stien o desať percent. Alebo napríklad cementový poter v hrúbke päť centimetrov má aj po šiestich hodinách v lete v prehriatom byte stále k dispozícii 75 percent svojho chladiaceho výkonu. Prispieva tým k prirodzenému ochladzovaniu interiéru ďalších 18 hodín.

5. Na Slovensku geografické rozdiely nezavážia

V minulosti boli medzi stavbami v rôznych regiónoch Slovenska rozdiely výraznejšie. Na juhu sa bežne stavalo z hliny a základy boli kamenné. Na severe prevládali skôr drevené domy alebo nepálené tehly a kameň.

S rozvojom materiálov a technológií sa však rozdiely stierajú. Od 50-tych rokov sa stavalo masívnejšie a tradičné materiály nahradila pálená tehla, pórobetón a panely.

„Čo sa týka výberu materiálov na murovanie domu alebo zateplenia, rozdiely v nich nie sú. Zdalo by sa, že v chladných severných dolinách je lepšie dať viac izolantu a na juhu by stačilo menej, no nie je to celkom pravda. Je dobré dať poriadnu izoláciu všade, na severe aj na juhu,“ hovorí Chebenová.

Na severe a v chladnejších oblastiach chráni izolácia dom prioritne pred zimou, na juhu a v teplejších oblastiach má zase dôležitú funkciu v lete. Kombinácia masívnych stien, podláh a dostatočného zateplenia umožňuje naplno využiť akumulačnú schopnosť stavby, takže v zime je dom chránený pred únikmi tepla a v lete pomalšie dochádza k prehrievaniu.

„Na celom Slovensku sú zhruba rovnaké skladby muriva. Rozdiel môže byť iba v tom, ako sa konštrukcia posudzuje z hľadiska stavebnej fyziky. Výpočtová teplota v Bratislave je mínus jedenásť stupňov Celzia, na severe môže byť mínus šestnásť. Ak sa však používajú dostatočné rezervy, na izolácii ide možno len o pár centimetrov. Preto napríklad klasický pomer 30 centimetrov steny a 20 centimetrov izolácie je vhodný a dostačujúci pre Bratislavu aj sever Slovenska,“ vysvetľuje Lehocký.

Ak teda ide o rozdiely, neoplatí sa ich hľadať v materiáloch, skôr je vhodné vzhľadom na geografiu miesta voliť správnu orientáciu domu na pozemku. V chladných dolinách je dobré orientovať domy na juh a na juhu zas využívať odvrátené a severné strany.

Tento článok vám prináša Baumit.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Na horúčavy myslite už pri stavbe domu

Klimatické katastrofické scenáre už dávno nie sú len príbehmi z knižiek sci-fi.

Vôňa alebo zápach v dome?

Testovanie rôznych typov domov profesionálnymi ovoniavačmi vzduchu.

Ako rozoznať zdravý interiér od nezdravého? Rozhoduje čuch

O chorobách sa rozhoduje už v domácnosti.