SME
Streda, 24. júl, 2019 | Meniny má Vladimír
INZERCIA

V zime hreje, v lete chladí. Viete v akých domoch je najpríjemnejšie?

Oblečte svoj dom, aby správne fungoval.

Prečo pri športe radi nosíme funkčné oblečenie? Jednoducho pre náš komfort pri pohybe. Funkčné oblečenie odvádza vlhkosť z našej pokožky, rýchlo schne, v zime zahreje a v lete ochladí. Keď sa ho naučíme aj správne vrstviť, niet nad naše pohodlie. Spodné vrstvy oblečenia sú v priamom kontakte s našim telom a odvádzajú náš pot. Stredná vrstva ako napríklad mikina, zase neprepúšťa vytvorené teplo von a na druhej strane nás chráni pred chladom. Vrchná vrstva oblečenia nás chráni pred dažďom či vetrom.

Takisto aj dom, kde bývame, nám poskytuje ochranu a priestor, kde by sme sa mali cítiť komfortne a príjemne. Aj naše domy si zaslúžia funkčné oblečenie.

Vieme ako ich obliecť, aby správne fungovali

  1. Vnútornú vrstvu našich domov tvoria zväčša omietky a nátery. Vyberme si taký materiál, ktorý dokáže efektívne regulovať vlhkosť, či pohlcovať škodliviny. Práve minerálne vápenné omietky dokážu absorbovať prebytočnú vlhkosť z prostredia a v prípade suchého vzduchu ju vydať späť. A to 2 až 3 x lepšie ako sadrové omietky alebo sadrokartón.
  2. Tepelnoizolačná vrstva alebo zateplenie domu zase chráni murivo pred premŕzaním a vnútorné priestory pred vonkajším chladom. Spolu s masívnymi stenami napomáhajú stabilizovať vnútornú teplotu a vlhkosť vzduchu v dome.
  3. Ochrannú vrstvu tvoria fasádne omietky alebo obklady. Tie majú dom ochrániť pred nepriaznivým počasím, ale zároveň ho nechať „dýchať“, prepúšťať prípadnú vzniknutú vodnú paru v konštrukcii smerom von.
Prečítajte si tiež:Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť Čítajte 

V zime zahreje, v lete ochladí

Aj steny, z ktorých máme postavený dom môžu byť chytré a funkčné. V stavebníctve by sme tieto vlastnosti nazvali akumulačná schopnosť materiálu. Podľa stavebnej fyziky by sme zjednodušene mohli akumuláciu tepla definovať ako schopnosť materiálu udržať teplo (chlad) a preniesť tepelnú energiu z obdobia s prebytkom do obdobia s nedostatkom. To znamená, že stena, ktorá je schopná absorbovať teplo, ho pri prípadnom ochladení priestoru dokáže odovzdávať postupne späť. Ale aj naopak, v lete materiál dokáže udržať dlhšie chlad a pri vyššej teplote vzduchu (napríklad v lete pri otvorenom okne) ho ochladzovať.

A ako vplýva samotná konštrukcia a zateplenie domu na vnútorné prostredie počas rôznych ročných období?

Na tieto otázky hľadali odpovede vedci vo výskumnom parku Viva, kde skúmali rôzne typy konštrukcií počas viac ako dvoch rokov.

Ktoré domy dokážu udržať najdlhšie teplo?

Pri skúmaní vedci simulovali výpadok kúrenia vo všetkých skúmaných domoch na 48 hodín, a to pri vonkajších teplotách 0 až -12 °C. To, čo zaznamenali, prekvapilo aj samotných vedcov. V nezateplenom tehlovom dome klesla vnútorná teplota vzduchu už po 2 dňoch na 4 °C, teplota stien bola 1 °C. Masívne zateplené domy z tehly a betónu si zachovali vnútornú teplotu medzi 14 a 17 °C, čiže sa ochladili oveľa pomalšie.

Ktoré domy najdlhšie odolávajú horúčavám?

Merania prebiehali vo výskumných domov počas horúceho leta, kde sa teplota vyšplhala až na 36 °C. Počas meraní si zateplené domy dokázali udržať ešte stále prijateľné vnútorné teploty. Popritom domy z masívneho materiálu ako tehla a betón chladiaci efekt ešte znásobili. Aj keď vonkajšie teploty vystúpili na 36 °C, teploty v zateplených masívnych domoch (tehla, betón) sa udržali medzi 24 a 27 °C. V nezateplenom dome bolo naopak veľmi teplo, až okolo 30 °C.

Akumulačné schopnosti materiálov majú výrazný vplyv na chladenie či vyhrievanie miestnosti. Ako ich môžeme využiť v praxi?

Pre trvalo obývané domy je efektívnejšie siahnuť po masívnych stenách z tehly či betónu a poriadne ich zatepliť. V lete využijeme ich chladiaci efekt a v zime zase ich schopnosť akumulovať teplo, čo oceníme napríklad pri výpadku kúrenia, ale aj pri samotnom kúrení, kde pri odchode do práce môžeme vykurovaciu teplotu znížiť a po návrate domov ešte stále bude príjemne teplo.

Pri víkendových domoch alebo chatách s občasným pobytom dokážeme efektívne využiť práve nízku akumulačnú schopnosť materiálov, napr. montovaných drevostavieb. Takéto typy domov sa na rozdiel od masívnych konštrukcií veľmi rýchlo vykúria.

Výskumný park Viva vznikol v roku 2015. Nachádza sa v rakúskom Wopfingu v tesnej blízkosti Centra pre inovácie spoločnosti Baumit. Výskumný park Viva je najväčším európskym výskumným zariadením svojho druhu. Jeho hlavným cieľom je presne zmerať a vyhodnotiť vplyv rôznych stavebných materiálov na kvalitu bývania.

Tento článok vám prináša Baumit.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Vôňa alebo zápach v dome?

Testovanie rôznych typov domov profesionálnymi ovoniavačmi vzduchu.

Ako rozoznať zdravý interiér od nezdravého? Rozhoduje čuch

O chorobách sa rozhoduje už v domácnosti.

Neustály hluk narúša naše zdravie

Dlhodobé pôsobenie hluku okolo 70 dB môže viesť k poškodeniu sluchu

Rušia vás susedia? Toto na nich zaberie

Čo robiť, keď hluku pribúda.