SME
Pondelok, 21. október, 2019 | Meniny má Uršuľa
INZERCIA

Ako rozoznať zdravý interiér od nezdravého? Rozhoduje čuch

O chorobách sa rozhoduje už v domácnosti.

V interiéri trávime až 90 percent času. Medzi štyrmi stenami sme zatvorení v práci, doma aj vo fitnes centrách. Preto je dôležité zaujímať sa nielen o kvalitu životného prostredia, ale aj o vnútorné prostredie samotné.

Jednou z troch zložiek kvalitného života je totiž bývanie. Ako teda zistiť, či žijete v skutočne zdravom prostredí? Často to napovie čuch.

Ako sa vám dýcha, tak sa aj žije

Boli ste niekedy v zatuchnutom a vlhkom interiéri? Možno si spomeniete na nepríjemnú potuchlinu páchnucu plesňou. Podobné priestory nedýchajú práve zdravím a už na prvý nádych je jasné, že tam žiť nechcete. Nie vždy to však býva rovnako zjavné.

Najlepšie vlastnosti udržiava v interiéri 1,5- až dvojcentimetrová omietka. Päťcentimetrová nemá výrazne lepšie vlastnosti.

Tibor Blaško, Baumit

Vlhkosť sa môže nenápadne vytvárať aj v rohoch alebo za skrinkami, kvôli čomu ju nebudete cítiť tak výrazne, no zdravie bude oslabovať rovnako. Ak ju občas vystrieda suchý vzduch, môže dráždiť dýchacie cesty, ovplyvňovať spánok a spôsobiť aj alergie či astmu.

„Regulácia vlhkosti v interiéri je základnou a nesmierne dôležitou súčasťou zdravého bývania. Zdravá nie je ani vysoká vlhkosť, ani suchý vzduch. Treba ju udržiavať medzi 40 a 60 percentami. Zaručiť to vie napríklad kvalitná omietka,“ hovorí architekt František Lehocký.

Nie je pritom rozhodujúce, či je dom, prípadne byt postavený z tehly pórobetónových tvárnic alebo z betónu. Kontaktnou plochou s interiérom bude totiž vždy omietka, ktorá ovplyvňuje aj mikroklímu domova.

Z hľadiska stabilne priaznivej vnútornej klímy najlepšie fungujú hlinené a vápenné omietky.

Prečítajte si tiež:Vôňa alebo zápach v dome? Čítajte 

„Hlinené omietky udržujú funkčnú mikroklímu, no ťažšie sa s nimi robí. Vápenné verzie nielenže dobre regulujú klímu, ale samotnú stenu aj dezinfikujú. Najzdravšia omietka má vysoký obsah vápna, ktoré sa už od dávnych čias používalo práve na dezinfekciu,“ vysvetľuje Lehocký.

Zdravá omietka má drsnú štruktúru

Ak chcete mať zdravý interiér, nestačí zvoliť dobrú omietku, je potrebné naniesť ju na stenu aj v správnej hrúbke a štruktúre.

„Ak urobíte omietku príliš tenkú, len niekoľkomilimetrovú, síce môže vyzerať dobre, no jej funkčné vlastnosti budú zanedbateľné. Nebude mať totiž takmer žiadny vplyv na reguláciu vlhkosti v interiéri,“ hovorí Lehocký.

Naopak, s hrúbkou omietky to netreba ani preháňať. Rozhodne neplatí, že čím viac, tým lepšie.

„Z našich výskumov vo Viva parku vyplynulo, že najlepšie vlastnosti udržiava v interiéri 1,5- až dvojcentimetrová omietka. Keď sme skúsili päťcentimetrovú, výrazne lepšie vlastnosti nemala,“ vysvetľuje manažér kvality v spoločnosti Baumit Tibor Blaško.

Zaujímavé pritom je, že štruktúra omietky pôsobí nielen esteticky, ale aj prakticky. Na hladkej stierke vzniká vyššia ozvena a tvorí sa halový efekt. Je preto lepšie voliť jemnú štruktúru, na ktorej sa môže zvuk lámať a aj samotnej plochy omietky bude viac.

„Ak porovnáme hladkú a štruktúrovanú omietku, štruktúrovaná má omnoho väčšiu plochu absorpcie ako hladká, čo pomáha aj samotnej regulácii vlhkosti,“ vyjadruje sa v prospech zrnitej stierky Lehocký.

Vôňa novoty môže byť nebezpečná

Okrem vlhkosti a plesní možno v interiéri zacítiť aj niečo iné. Ide o vône, ktoré sa spájajú skôr s čerstvo postaveným či rekonštruovaným domom. Mnohí si ich užívajú, no niekedy to nemusí byť dôvod na oslavu.

Vôňa novoty môže pôsobiť príjemne, no primárne to má neblahý vplyv na sliznice.

Tibor Blaško, Baumit

„Vôňa takzvanej novoty znamená, že sa do interiéru uvoľňujú prchavé látky na báze aromatických uhľovodíkov. Môže to pôsobiť príjemne, no primárne to má neblahý vplyv na sliznice,“ hovorí Blaško.

V minulosti problém s prchavými látkami takmer neexistoval, keďže sa do začiatku osemdesiatych rokov chémia v stavebníctve nepoužívala. Existovala skôr cementová malta a omietalo sa vápnom, cementom alebo pieskom. Postupne sa však začali do stavebných materiálov dostávať rôzne prímesi a s nimi aj prchavé organické zlúčeniny.

Ak aj nejaká chémia pribudla, budovy neboli dostatočne hermeticky uzatvorené a dokázali sa lepšie vetrať.

„Vzduch prechádzal cez okná, digestory, dvere aj podkrovie. Vďaka tomu sa prchavé látky výrazne riedili a nespôsobovali toľko alergií a podráždení slizníc ako dnes,“ konštatuje Blaško.

Výskyt astmy a alergií stúpa podľa neho aj preto, že v moderných domoch sa uvoľnené prchavé látky neriedia dostatočne rýchlo a pôsobia na organizmus dlhšie. Preto je dôležité dbať na ich znižovanie vo všetkých stavebných materiáloch.

Ak bývate v nezdravom prostredí, najčastejšie môžete mať dýchacie problémy, ekzémy alebo oslabenú imunitu, čo znižuje aj kvalitu samotného života.

Je preto vhodné staviť na prirodzenú omietku, pri ktorej máte istotu, že nevylučuje do priestoru nezdravú chémiu. Podľa Blaška je ideálna voľba omietky postavená na zložkách vápna ako prírodnej suroviny, cementu a minerálnom plnive. Takáto omietka do interiéru neuvoľní žiadne škodlivé prchavé látky.

Pozor na synergiu prchavých látok

Prchavé látky sú síce Európskou úniou regulované a ich limity strážené ako bezpečné, ak ich raz máte doma, stanú sa jeho súčasťou.

Preto je na zvážení, či ich chcete mať doma v prípustnej miere, alebo ich nechcete vôbec. Navyše niektoré predmety môžu limity spĺňať jednotlivo, no pri kumulovaní už môžu normy prekračovať.

„Znečisťujúce látky sa v interiéri nachádzajú v podlahových krytinách, nábytku aj ďalších súčastiach bývania. Hoci ide o prvky s nízkymi hladinami, ak ich je v miestnosti veľa, pôsobia škodlivo a znečisťujú ovzdušie,“ upozorňuje expert na znečisťujúce látky vo výskumnom parku Viva Bernhard Damberger.

Prečítajte si tiež:Rušia vás susedia? Toto na nich zaberie Čítajte 

Môže sa to stať napríklad vtedy, ak kombinujete nevhodnú omietku s lakovaným nábytkom alebo umelými tkaninami a zrazu máte v priestore toľko organických prchavých zlúčenín, že život v ňom ohrozuje zdravie.

Je to ako s liekmi. V každom je správna miera účinnej látky, ale ak skonzumujete veľké množstvo, môže to dopadnúť katastrofálne. Preto je lepšie znižovať prítomnosť prchavých organických látok na minimum všade tam, kde je to možné.

Najzdravšie sú omietky s vysokým obsahom vápna a použitím bieleho cementu. Pri jeho výrobe sa nepoužívajú žiadne alternatívne palivá, čiže ani prímesi, ktoré obsahuje sivý cement. Dôležitý je aj zdroj kameniva, pretože tvorí približne 80 percent omietky a minerálne plnivo.

„Omietky Baumit Klima zo slovenského závodu v Rohožníku týmito vlastnosťami disponujú a neuvoľňujú žiadne prchavé organické zlúčeniny. Majú stopercentné minerálne plnivo z kameňolomu Rohožník – Vajarská, používa sa biely cement a vápenný hydrát,“ dodáva Blaško.

Ak preto chcete ochrániť svoje zdravie a bývať v zdravom domove, nepodceňuje omietky, ktoré určujú klímu, v ktorej budete žiť desiatky rokov. Ak bude zdravá, aj vaše zdravie na tom bude lepšie.

Tento článok vám prináša Baumit.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Neprehliadnite tiež

Kedy je správny čas nasťahovať sa do novostavby?

Pozor na znečisťujúce látky v interiéri.

Dáta sa nemýlia. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie

Zariaďujete si bývanie? Tento článok je pre vás.

Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu

Jedovatý vzduch doma často nezacítite.