(zdroj: unsplash.com)
Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje na vykurovanie približne 60 percent z celkového množstva energie. Správne navrhnuté zateplenie dokáže účty za energie radikálne znížiť. Okrem toho chráni konštrukciu stavby pred poveternostnými vplyvmi, predlžuje jej životnosť, ovplyvňuje estetiku, prináša aj zdravšie a kvalitnejšie bývanie.
Napriek opodstatneniu zateplenia o ňom stále kolujú rôzne mýty a polopravdy. Tie sú vďaka dnešným moderným technológiám a materiálom dávno prekonané.
Mýtus: Na hrúbke izolácie nezáleží
Správne zvolená hrúbka izolácie pomáha regulovať výmenu pary medzi objektom a vonkajším prostredím. Príliš tenká vrstva izolácie môže spôsobiť kondenzáciu vlhkosti. Zateplenie tak neplní svoju funkciu a nie je efektívne ani z pohľadu financií.
Doplatili na to majitelia starších nehnuteľností. V minulosti sa používali izolačné materiály s hrúbkou menej ako desať centimetrov, čo je neekonomické a mnohí preto zatepľujú druhýkrát.
Hoci nie je možné stanoviť paušálnu hrúbku izolácie, súčasné projekty počítajú s minimálne 15 centimetrami. Konkrétna hodnota sa odvíja od druhu muriva. Odborníci dokážu výpočtami zistiť, kde bude v konštrukcii po zateplení kondenzačná zóna vodných pár.
„Zvýšením hrúbky zateplenia sa táto zóna posunie z muriva do izolantu, odkiaľ sa vlhkosť ľahko dostane do vonkajšieho prostredia,“ vysvetľuje Jana Mančíková, technická poradkyňa spoločnosti Baumit.
Optimálnu hrúbku zateplenia muriva si môžete vypočítať v kalkulačke, alebo si nechať vypracovať tepelnotechnický výpočet. Stačí zadať konkrétny typ muriva a izolantu a zistíte minimálne zateplenie, ktoré spĺňa požiadavky noriem.
Šetriť sa v tomto prípade neoplatí. Rozdiel pár centimetrov v hrúbke izolácie rozpočet výrazne nezasiahne.
(zdroj: unsplash.com)
Mýtus: Zatepľovanie je drahé a neefektívne
Ostatné sčítanie obyvateľstva z roku 2021 odhalilo, že viac ako dve tretiny rodinných domov na Slovensku nie sú zateplené. Celkové straty na uniknutom teple cez obvodový plášť rodinných domov pritom predstavujú 25 až 35 percent.
Vytvorením účinnejšej tepelnej bariéry dochádza k zníženiu tepelných strát a energetickej náročnosti objektov.
„Kvalitné a vhodne zvolené zateplenie neustále šetrí energiu. Z pohľadu realizácie je zateplenie lacnejšie a rýchlejšie ako komplikovaný omietkový systém,“ vysvetľuje poradkyňa Mančíková. Majitelia zateplených domov zároveň žijú v interiéri s celoročne stabilnou a pohodlnou teplotou.
Počiatočné náklady na zateplenie sa môžu zdať príliš vysoké a návratnosť dlhá. Efekt a význam investície do zateplenia však rastie a v čase zdražovania energií sa doba návratnosti skracuje.
Bremeno nákladov napokon majitelia nehnuteľností nemusia niesť len na svojich pleciach. Už niekoľko rokov sú na Slovensku k dispozícii dotácie a podporné programy na zatepľovanie.
Cez program Obnov dom vyčlenila vláda na finančné príspevky približne pol miliardy eur. Majiteľom domov postavených pred rokom 2013, ktorí dosiahnu energetickú úsporu minimálne 30 percent, štát prepláca až 75 percent oprávnených nákladov (maximálne do výšky 15 tisíc eur). Pri úspore viac ako 60 percent energií je finančný príspevok o štyritisíc eur vyšší.
(zdroj: pexels.com)
Mýtus: Zatepľovanie spôsobuje problémy s vlhkosťou a plesňami
Ak stavba nie je zateplená, jej vnútorný povrch je studený a dochádza k povrchovej kondenzácii. Najčastejšie sa to stáva v zónach s tepelnými mostami, ako je okolie kútov či okien, ktoré sa výraznejšie ochladzujú a zráža sa na nich vlhkosť. Spolu s nedostatočným vetraním tak vzniká ideálne prostredie pre plesne.
Pri správne navrhnutom a nainštalovanom zateplení kvalitnými materiálmi sa zvýši povrchová teplota stien. Vzdialením sa od rosného bodu bráni kondenzácii vodnej pary a vzniku plesní.
Zateplenie však nie je univerzálnym riešením vlhkosti a plesní. Nedostatočné vetranie prirodzene vznikajúcej vodnej pary z bežných činností ako sušenie bielizne, varenie či sprchovanie vytvára podmienky pre plesne aj v zateplených stavbách. Problémy môže spôsobiť aj pri starších stavbách, keď plesne vznikajú kvôli presakovaniu vlhkosti zo základov či narušenej hydroizolácie. Zateplenie takejto stavby by ešte viac zhoršilo vlhkostný stav jej konštrukcie.
„Vďaka širokému spektru stavebných a zatepľovacích materiálov s rôznymi vlastnosťami je možné zatepliť aj staršie stavby so zvýšenou vlhkosťou a obsahom soli v murive. Pred realizáciou zateplenia je však potrebné prijať opatrenia proti týmto problémom,“ hovorí Mančíková.
(zdroj: unsplash.com)
Mýtus: Význam má iba v chladnom období
Klimatológovia v ostatných rokoch zaznamenávajú čoraz viac tropických dní a dlhšie trvajúce obdobia sucha. S prebiehajúcimi zmenami klímy bude mať kvalitné zateplenie čoraz väčší význam pre celoročnú tepelnú pohodu.
Tejto téme sa viac ako dva roky venovali vedci vo výskumnom parku Viva v Rakúsku. Simulovali podmienky v rôznych ročných obdobiach, aby zistili vplyv konštrukcie stavby a zateplenia na vnútorné prostredie v domoch.
V prvej sérii meraní sledovali zmenu vnútornej teploty v prípade výpadku kúrenia na 48 hodín pri vonkajšej teplote 0 až -12 °C. V nezateplenom tehlovom dome klesla po dvoch dňoch vnútorná teplota vzduchu na 4 °C (pri teplote stien 1 °C). Zateplené domy z tehly a betónu si udržali vnútornú teplotu medzi 14 a 17 °C.
Teploty po výpadku kúrenia: Pri výpadku kúrenia počas 48 hodín a pri vonkajších teplotách 0 až -12 ° C, zateplená 25 cm tehla a zateplené betónové domy si zachovali najvyššie teploty vzduchu a povrchu stien. Najhoršie dopadol nezateplený tehlový dom (staršia stavba, 25 cm tehla). (zdroj: Viva research Park of Baumit Beteiligungen GmbH)
Efekt zateplenia sa však ukázal nielen v chladných mesiacoch. Keď vonkajšia teplota vystúpila na 36 °C, zateplené domy z tehly a betónu si udržali prijateľnú vnútornú teplotu medzi 24 a 27 °C. Nezateplené domy sa rýchlejšie prehriali a vnútorná teplota dosiahla okolo 30 °C.
Pri vonkajšej teplote do 36 °C vnútorná teplota vzduchu v domoch z tehly a betónu so zateplením sa pohybovala od 24 do 27 °C. Nezateplený dom dosiahol teplotu až 30 °C. (zdroj: Viva research Park of Baumit Beteiligungen GmbH)
„Teplotný útlm je dôležitý argument v prospech zateplenia. V lete sa nebude interiér rýchlo prehrievať a v zime naopak ochladzovať. Stabilnejšie vnútorné prostredie zároveň prináša tepelnú pohodu a prospieva zdraviu,“ vysvetľuje Mančíková.
Okrem kvalitnej tepelnej izolácie pomôže skresať náklady za chladenie interiéru vetranie v chladných hodinách a vonkajšie tienenie, ktoré dokáže zachytiť až dve tretiny tepla.
Tento článok vám prináša Baumit.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
