(zdroj: pexels.com)
Čoraz náročnejšie požiadavky na energetickú efektívnosť kladú vysoké nároky na použité materiály a riešenie malých, no zásadných detailov. Pri stavbe, kúpe či rekonštrukcii nehnuteľnosti sa pozornosť upiera najmä na okná, dvere, strechu či fasádu. Bez povšimnutia však často zostáva riešenie tepelných mostov. Tie sa spočiatku môžu zdať neškodné a nenápadné. Majú však priamy vplyv na energetickú hospodárnosť budov, komfortné a zdravé bývanie.
Rizikový detail stavby
Tepelné mosty sú také miesta na budove, cez ktoré v porovnaní s inými miestami v konštrukcii uniká z interiéru viac tepla do vonkajšieho prostredia.
„Zväčša vznikajú v spojoch steny a stropu, alebo podlahy, v okolí okien, teda ostenia, nadpraží, pod žalúziami alebo roletami, v spodnej časti stavby, teda sokli, škárach medzi tvárnicami alebo doskami tepelnej izolácie, oblasti vencov alebo prekladov medzi podlažiami a nad otvormi, v miestach kotvenia tepelnej izolácie, vo vnútorných kútoch, balkónoch alebo lodžiách či iných vystupujúcich konštrukciách,“ hovorí Miroslav Stano, ktorý sa venuje technickému poradenstvu v spoločnosti Baumit.
Dodáva, že najčastejšie sa podceňuje správne riešenie soklovej časti stavby, pri oknách alebo dverách a prekladoch. Týmto detailom treba venovať pozornosť už pri projektovaní stavby.
„Bežne sa v projektoch uvádza, akou hrúbkou zatepliť obvodové steny. Na ostenia, nadpražia alebo na balkónovú dosku je však navrhnutá malá hrúbka tepelnej izolácie bez podloženia výpočtami či skúsenosťami projektanta,“ opisuje technik skúsenosti z praxe.
Je otázkou času, kedy si tepelné mosty vyberú svoju daň a ohrozia bezproblémové bývanie.
(zdroj: unsplash.com)
Vyššie účty za kúrenie
Podľa niektorých zdrojov môže tepelnými mostami uniknúť 10 až 15 percent tepla. Pri takýchto tepelných stratách je interiér pocitovo stále chladný a domácnosti preto kúria ešte viac. To však vo väčšine prípadov nepomôže, nehovoriac o stúpajúcich nákladoch na kúrenie. Ak majitelia objavia na stenách vlhké oblasti, mnohí sa ich snažia vysušiť prekúrením interiéru. To však môže vyústiť do príliš suchého vzduchu, ktorý neprospieva zdraviu.
V horšom prípade môžu tepelné mosty poškodiť niektoré stavebné konštrukcie. Vlhkosť a rozdielne teploty na vonkajšej a vnútornej strane sú rizikové najmä pre drevené stavby. Rezivo môže začať hniť a následne sa celá stavba zrúti.
Zrejme najväčším problémom je vznik plesní. Kombinácia chladu a vlhka spolu s nedostatočným vetraním je pre ne živnou pôdou. Plesne sa spájajú s rizikom vzniku alergií či astmy a zbaviť sa ich môže byť beh na dlhú trať.
Tepelné mosty tiež môžu spôsobiť viditeľné fľaky na fasáde v miestach kotiev alebo v miestach škár tepelnoizolačných dosiek.
„Objavujú sa po dokončení zateplenia pri nižších teplotách vzduchu. Často sú však ráno viditeľné a poobede zmiznú,“ ozrejmuje technik spoločnosti Baumit.
Fľaky v miestach kotiev sú v porovnaní so zdravotnými následkami tepelných mostov najmä vizuálnym problémom. Dá sa mu však predchádzať výberom vhodných kotiev.
„V prípade zápustnej montáže bežných kotiev sa kotva zapustí do izolantu pomocou nadstavca a prekryje sa izolačnou zátkou. Špirálové zápustné kotvy sa zasa pomocou nadstavca ,,zavŕtajú“ hlbšie do tepelnej izolácie. Špeciálny prípad sú lepiace kotvy pod tepelnou izoláciou a tepelné mosty v ich okolí sú vylúčené,“ ozrejmuje Stano a dodáva, že po zrealizovaní zateplenia sa viditeľné kotvy už nedajú vyriešiť.
(zdroj: pexels.com)
Kamera zistí, kadiaľ uniká teplo
Primárnymi príčinami tepelných mostov sú konštrukcia stavby alebo nedostatočne navrhnuté zateplenie. Najlepšou prevenciou je zveriť návrh stavby i zateplenia do rúk skúseného projektanta, ktorý ovláda vlastnosti jednotlivých prvkov. Druhým kúskom skladačky je kvalitná realizácia stavby.
(zdroj: unsplash.com)
Majitelia domov o tepelných mostoch a úniku tepla spočiatku nemusia vedieť. Najefektívnejším spôsobom, ako odhaliť tepelné mosty je plošné meranie povrchovej teploty termokamerou. Snímač v priebehu niekoľkých minút zmapuje každé zákutie s vyššou povrchovou teplotou stien alebo konštrukcie. Technologický poradca Baumit Stano však upozorňuje, že meranie sa môže realizovať len za vhodných poveternostných podmienok.
„Najpresnejšie výsledky získame v zime, kedy sú teplotné straty najvýraznejšie. Ak vonku nemrzne, meranie nemá zmysel,“ dodáva.
Príklad výsledkov merania
Ku kondenzácii vodnej pary a následnej tvorbe plesní dochádza, keď povrchová teplota stien klesne pod určitú kritickú hodnotu. Tá úzko súvisí s teplotnými a vlhkostnými podmienkami v interiéri a exteriéri, tlakom či prúdením vzduchu. Platí, že čím vykurujeme na vyššiu teplotu alebo máme vyššiu vlhkosť v interiéri, tým musí byť vyššia aj bezpečnostná minimálna teplota na povrchu vnútorných stien a kútov.
Pri teplote vzduchu 22 °C a vlhkosti 60 percent by teplota stien mala byť viac ako 13,9 °C.
Ak by vlhkosť vzduchu bola až 80 percent, minimálna hodnota teploty by mala byť vyššia ako 16,4 °C.
Pri teplote 20 °C a vlhkosti 50 percent je bezpečná teplota stien okolo 13 °C.
Treba však poznamenať, že pri návrhu zateplenia sa vychádza z normy pre obytné miestnosti, kde sa pri výpočtoch berie hodnota teploty vzduchu 20 °C a vlhkosť 50 percent v interiéri. Je bežné, že napriek správne navrhnutému a zrealizovanému zatepleniu na stenách kondenzuje vodná para a vznikajú plesne. Najčastejšie sa s tým stretneme v miestach kútov, na prekladoch vencoch alebo osteniach. Riešením je napríklad znížiť teplotu vykurovania a častejšie vetrať, aby sa znížila vlhkosť vzduchu, alebo zatepliť budovu či odstrániť tepelné mosty.
Zateplenie je často jediným riešením
Tepelné mosty sa dajú výrazne eliminovať pridaním väčšej hrúbky tepelnej izolácie alebo kombináciou rôznych druhov. V prípade starších nezateplených stavieb je použitie tepelnej izolácie s vhodnou hrúbkou jediným riešením.
„Časť alebo celú stavbu môžeme dodatočne zatepliť. Jednou z možností je lokálna výmena tepelnej izolácie v osteniach, nadpražiach alebo pod žalúziami za účinnejšiu alebo hrubšiu. Pri výmene sa nahradí napríklad polystyrén za izoláciu na báze fenolovej peny alebo polyuretánovej peny. Je však potrebné vyrezať pôvodnú izoláciu, nalepiť, ukotviť a prestierkovať novú izoláciu a napokon naniesť novú fasádnu omietku,“ uzatvára Miroslav Stano, technický poradca Baumit.
Tento článok vám prináša Baumit.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
