Obyvatelia i návštevníci hlavného mesta sú v ostatných rokoch svedkami nevídanej transformácie. Mesto sa ťahá do výšin a jeho panoráma sa čoraz viac podobá na moderné metropoly. Ohlásené zámery developerov naznačujú, že o niekoľko rokov bude v Bratislave jedna z najhustejších koncentrácií vysokých budov v strednej Európe.
Málokto však vie, že vežiaky nie sú unikátne iba rekordnou výškou. Developeri sa pri projektovaní i realizácii musia popasovať s neštandardnými výzvami. Len transport materiálu do výšky niekoľkých desiatok metrov je podľa ich slov samostatná disciplína.
Základová doska medzi svetovými unikátmi
Na to, aby mohla byť budova označená ako mrakodrap, musí splniť medzinárodne uznávanú hranicu 150 metrov. Na Slovensku sa to ako prvej podarilo Eurovea Tower s výškou 168 metrov. Najnovší prírastok do panorámy Bratislavy vytvára svojím dizajnom protipól k vznešenému Bratislavskému hradu. Cez deň sa jej silueta hrá so svetlom a tieňom, v noci je jemne osvetlená a ponúka výhľady na rozrastajúcu sa štvrť a nábrežie Dunaja.
(zdroj: J&T REAL ESTATE)Práve poloha v tesnej blízkosti vodného toku a zakladanie stavby pod hladinou spodnej vody je pre projektanta aj realizátora náročná úloha.
„Stavebná jama tvorí s Dunajom spojené nádoby. Po obvode jamy najskôr vznikli steny brániace priamemu prieniku vody do priestoru budúcej stavby. Dno jamy však tvorí pôvodná zemina. Predstavte si prázdny hrniec s deravým dnom. Aby sa v ňom dalo pracovať, musí sa pomocou čerpania znížiť prítok vody cez „deravé dno“. V stavebnej jame potom začne rásť nový objekt,“ vysvetľuje Daniel Suchý, hovorca J&T REAL ESTATE, developera Eurovea Tower.
Betonáž základovej dosky mrakodrapu patrí svojím rozsahom medzi svetové unikáty. V strednej časti dosiahla hrúbku tri metre a spotrebovalo sa na ňu 7 050 kubických metrov betónu.
Prvá výšková budova na Slovensku stojí v Bratislave na Námestí SNP
Obchodný a obytný dom Manderla, známy aj ako „Manderlák“, bol v čase svojho dokončenia najvyššou budovou na Slovensku. V predvojnovom období bola považovaná za symbol modernej Bratislavy.
Pomenovaná je podľa podnikateľa Rudofla Manderlu, ktorý financoval výstavbu 45 metrov vysokej budovy. Manderla od architektov Christiana Ludwiga, Emericha Spitzera a Augustína Danielisa vyniká funkcionalistickým štýlom, ktorý bol v čase stavby v rokoch 1935 až 1936 významným architektonickým trendom. V legendárnej kaviarni GRAND na prvom poschodí sa stretávali básnici, prozaici, maliari i herci.
Náročná doprava materiálu do výšok
Pri zhotovovaní výškových stavieb je veľkou výzvou logistika a optimálne využívanie dopravných trás. S pribúdajúcimi poschodiami je preprava materiálu čoraz zložitejšia a časovo náročnejšia. Vyžaduje si starostlivé plánovanie, aby bol materiál doručený na správne miesto v správnom čase a predišlo sa oneskoreniam.
Kľúčovou dopravnou trasou pre Eurovea Tower boli žeriavy. Ten najvyšší rástol postupne spolu so stavbou až do konečnej výšky 200,5 metra. Stal sa tak najvyšším žeriavom, aký na Slovensku doposiaľ stál. Objemný či ťažký stavebný materiál dopravil na dve vysunuté lávky, čím sa zabezpečilo plynulé zásobovanie stavby.
„Na stavenisku projektu Eurovea 2 pracovalo súbežne 14 žeriavov. Bezpečnosť sme si poistili nasadením antikolízneho systému. Tvorí ho systém senzorov, vysielačov, prijímačov a mechanických obmedzovačov riadených riadiacou jednotkou na základe prednastavených limitov a obmedzení,“ opisuje hovorca developera Eurovea Tower. Ide o technologickú novinku, ktorú na Slovensku použili po prvýkrát.
Okrem objemných materiálov je s rastúcou výškou budov čoraz náročnejšie aj presúvanie sypkých zmesí. Na prepravu do vyšších poschodí je potrebný väčší výkon a silnejšie vybavenie, ktoré však naráža na výškové i objemové limity.
Dôležité je tiež zachovanie kvality až na posledné poschodie. Zmesi sa musia namiešať a použiť v určitom časovom rámci. Čím dlhší je čas prepravy, tým sa zvyšuje riziko, že zmes pred použitím stratí optimálnu konzistenciu.
(zdroj: Baumit)Tieto riziká si uvedomoval aj Baumit spolu s firmou m-tec, ktorí zabezpečovali omietacie práce. Pred realizáciou Eurovea Tower sa strojové omietky štandardne dopravovali do výšky približne 50 metrov. Ich však čakala výzva prekonať takmer trojnásobnú výšku.
„Počas prác sme mali možnosť otestovať všetky vhodné kompresory m-tec a nájsť najvhodnejší spôsob, ako zdolať výšku a zároveň zachovať prísne parametre kvality aj po transporte. Napokon sa to podarilo s dopravným zariadením G140. Omietku Baumit RatioGlatt L tento kompresor bez problémov dopravil z beztlakového sila až na 43. poschodie, čo je približne 142 metrov. V jednotlivých bytoch sa potom nanášali pomocou omietacieho stroja,“ hovorí o prelomení doterajších rekordov Stanislav Tarkoš, technik vo výrobnom závode Baumit Rohožník.
Dodáva, že použitý dopravný systém patrí medzí elitu vo svete dopravných kompresorov. Bez zastavenia dokáže dopraviť materiál do extrémnych vzdialeností a výšok, ktoré boli doteraz doménou tlakových síl.
(zdroj: Baumit)Vhodný materiál hľadali po celom svete
Architektka Zaha Hadid bola známa svojím výrazným futuristickým štýlom, ktorý často zahŕňa široké krivky a výrazné geometrické tvary. Jej unikátny rukopis zhmotňuje štvorica obytných veží SKY PARK. Realizácia odvážneho zámeru však nebola jednoduchá.
S rozsahom výstavby takmer 800 bytov v jednej etape bolo výzvou nájsť aj zhotoviteľov schopných projekt kapacitne naraz postaviť. Podobný rozsah nemal do roku 2016 v ére samostatného Slovenska obdobu.
(zdroj: unsplash.com)„Dizajn veží bol na začiatku náročnejší na projektovanie než čokoľvek iné, čo dovtedy v Bratislave vzniklo. Na technickú realizáciu elipsovitého tvaru v horizontálnej aj vertikálnej rovine sme využili matematické modelovanie, najmä pri fasádach,“ vysvetľuje dôvody časovo náročnej projekcie Rastislav Valovič, šéf developerskej spoločnosti projektu SKY PARK Residence.
Kľúčové bolo nájsť vhodný materiál, z ktorého by bolo možné vytvoriť organické tvary obkladových dielcov v rozmeroch definovaných zámerom architekta.
„Materiál musel byť dostatočne pevný, s dlhou životnosťou a tiež nehorľavý. Po celosvetovom tendri sa ako najvhodnejší ukázal materiál so skratkou GFRC (glass fibre reinforced concrete). Pred výrobou sa museli tvary vyjadriť matematickými rovnicami, aby pri eliptickom zakrivení nevznikali vyduté plochy,“ ozrejmuje Valovič. Dodáva, že v rámci Slovenska išlo o unikátny návrh s výmerou obkladu približne štyritisíc štvorcových metrov na jednu vežu, čo sú parametre projektov na európskej úrovni.
Odolnosť voči vetru
V štandardných prípadoch sa zaťaženie vetrom stanoví na základe zjednodušených postupov podľa technickej normy. V prípade výškových budov sa zaťaženiu vetrom venuje špeciálna pozornosť už pri návrhu nosnej konštrukcie a odolnosti opláštenia.
Developeri často využívajú testovanie v aerodynamickom tuneli, aby predvídali a riešili potenciálne problémy súvisiace s vetrom, ako je vírenie, ktoré môže na konštrukciu pôsobiť oscilačnými silami.
Tento postup realizovali aj pri stavbe Eurovea Tower i SKY PARK. V 3D tlačiarni vyhotovili model budov v mierke 1:300 a v aerodynamickom tuneli na základe experimentálneho merania simulovaných účinkov vetra v rôznych smeroch určovali pôsobenie na budovy. Modelované bolo aj okolie budov v rozsahu niekoľko stoviek metrov.
„Na základe hodnotenia vplyvu okolitej zástavby na prúdenie vzduchu v pobytových zónach vieme navrhnúť umiestnenie detských ihrísk alebo terás mimo zón vystavených vetru. Zaha Hadid má veľké skúsenosti s výškovými stavbami, keďže eliptický tvar je optimálny pre obtekanie veží vetrom a vplyvu vetra na ľudí,“ prezrádza Rastislav Valovič.
(zdroj: unsplash.com)Hovorca developera Eurovea Tower dodáva, že pri výškových objektoch rozhodujú skúsenosti statika, ktorý by mal od začiatku projektu spolupracovať ruka v ruke s architektom.
„Každé okno, dvere či otvorený priestor sú pre statika zásahom, ktorý musí presne prepočítať. Pre komfort budúcich užívateľov zohľadňuje množstvo premenných, ako vietor, voda, otrasy, vplyv ostatných stavieb a podobne. Statik tiež stanovuje konkrétne materiály, z ktorých bude vyhotovená nosná konštrukcia, a architekt navrhuje dispozície,“ uzatvára Daniel Suchý.
Tento článok vám prináša Baumit.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
