12. August 2024 o 00:00

V Leopoldove dokázali niečo, čo na Slovensku nemá obdobu. Inšpirujú aj iné mestá

Ocenenia zbierajú doma i v zahraničí.

SME Creative
SME Creative

Inzercia

Písmo: A - | A +

Nemá ani štyritisíc obyvateľov a nie je ani okresným mestom. Mesto Leopoldov sa však pustilo do ambiciózneho projektu, ktorý sa stal jednou z najdiskutovanejších tém v oblasti architektúry na Slovensku. Malé mesto v hlohoveckom okrese sa rozhodlo priniesť nový život do starej budovy radnice a vytvoriť z nej moderný priestor pre obyvateľov mesta i budúce generácie.

Zvolili si neštandardnú cestu formou otvorenej architektonickej súťaže. Tá už v prípravnej fáze zaberie viac času, energie i peňazí a mnohé samosprávy preto odrádza. Vedenie Leopoldova však tvrdí, že to stojí za to.

To najlepšie zo slovenskej architektúry

„Architektonická súťaž ponúka veľa možností, rozširuje obzory v tom, čo všetko sa dá v rámci architektúry realizovať a ponúka projekty od špičkových architektov na Slovensku,“ hovorí Terézia Kavuliaková, primátorka mesta Leopoldov.

Súťaž na nový mestský úrad rozbiehal predchádzajúci primátor Milan Gavorník v roku 2014. Zatiaľ čo pre slovenské samosprávy to bola vtedy pomerne veľká neznáma, v zahraničí ide o bežnú prax. Z architektonických súťaží vzišli návrhy napríklad na budovu opery v Sydney, parížske stavby Centre Pompidou a Bibliothèque Nationale de France, či Egyptská národná knižnica v Alexandrii.

Kavuliaková prezrádza, že všetko nešlo hneď ako po masle. Bez skúseností bola príprava podkladov náročná, no nechceli nič podceniť. Zavolali si preto k sebe na pomoc architektov z ateliéru 2021 i Slovenskú komoru architektov (SKA). O vysokej kvalite súťaže svedčí 51 prihlásených návrhov, čo z nej robí najväčšiu architektonickú súťaž na verejnú budovu od vzniku Slovenska.

Baumit Slovensko:

Ako sa tvorí mesto

„Verejné budovy nás zaujímajú najmä pre ich význam a reálny dopad na hodnotové nastavenie a fungovanie našej spoločnosti,“ hovorí architekt Irakli Eristavi z prešovského ateliéru zerozero, ktorý spolu s Pavlom Šillom a Jurajom Červeným stojí za víťazným návrhom.

Neodradila ich ani pomerne veľká vzdialenosť od ich pôsobiska. Vyjadriť názor na verejnú budovu, sídlo lokálnej demokracie, vnímali ako výzvu.

Zámerom architektov nebola iba rekonštrukcia budovy, ale transformácia celého mestského prostredia. Návrh počítal so zachovaním a rekonštrukciou pôvodnej budovy, ktorá sa premenila na modernú mestskú knižnicu, a výstavbou novej budovy mestského úradu. Medzi starou a novou budovou tak vznikol verejný priestor vrátane malého námestia s lavičkami, zelenou stenou a novými parkovacími miestami.

„Leopoldov sme navštívili úplne na začiatku a následne, keď sme mali návrh rozpracovaný. Chceli sme si priamo na mieste overiť, či to, čo máme na papieri a v podobe fyzických modelov, by mohlo fungovať. A fungovalo to,“ hovorí architekt o procese navrhovania.

(zdroj: Matej Hakár)

Špecifikum projektu bola kombinácia dvoch objektov, ktoré si vyžadovali osobitný prístup. Baumit preto už v projekčnej fáze spolupracoval s architektmi na vhodnom riešení povrchovej úpravy fasád.

„Zvlhnuté murivá staršieho objektu si vyžadovali použitie sanačných systémov, teda rôznych prípravkov pre stabilizáciu murív, rozmanité zloženie omietok a následne paropriepustné povrchové úpravy. V interiéri a exteriéri oboch budov sme následne použili rôzne typy omietkových a zatepľovacích systémov,“ vysvetľuje Martin Petrek, objektový manažér spoločnosti Baumit.

Voľba architektov napokon padla na použitie minerálnej hrubovrstvovej omietky Baumit KRP Jura v prírodne bielom prevedení. Ide o omietku vzhľadovo podobnú tradičnému brizolitu, avšak s výrazne vylepšenými vlastnosťami. Zrekonštruovaná, ale aj architektonicky zaujímavá nová budova tak získala vkusný a moderný vzhľad.

(zdroj: Matej Hakár)

Faktor úspechu

Mesto sa na investíciu pripravovalo roky. Pôvodný odhad nákladov 800-tisíc eur však nestačil a konečná suma sa vyšplhala k 2,4 miliónom eur.

„Za pochodu sme sa rozhodli urobiť niekoľko zmien, napríklad použiť tepelné čerpadlo na kúrenie a ochladzovanie budovy. Niektoré veci sme museli zmeniť, prípadne škrtnúť, ale usilovali sme sa čo najviac zachovať projekt. Budova bude predsa stáť v meste roky a chceli sme, aby bola urobená poriadne,“ ozrejmuje primátorka mesta.

Náročné bolo napríklad aj sťahovanie jednotlivých inštitúcií – najskôr mestského úradu zo starej budovy do novej, potom knižnice do starej budovy úradu.

Podľa primátorky Leopoldova sa pod úspech projektu podpísalo niekoľko faktorov. Jednak je dôležitá podpora medzi poslancami mestského zastupiteľstva a tiež komunikovanie zámerov s verejnosťou, kvalitná príprava projektu a dokumentácie a tím ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť.

„Spolupráca, dôvera a porozumenie investora, architektov a realizátorov je zásadná pre úspech každého projektu. V tomto prípade to fungovalo skvele. Dielo sa podarilo a verím, že bude občanom Leopoldova slúžiť dlhé roky,“ hovorí o kľúčových faktoroch úspechu projektu architekt Eristavi.

Výsledok ukážkovej spolupráce mesta s architektmi a realizátorom stavby od roku 2021 ohromuje odbornú i laickú verejnosť.

(zdroj: Matej Hakár)

Najdôležitejšia je spätná väzba občanov

Architektúra má moc nielen meniť fyzický vzhľad miest, ale aj zlepšovať kvalitu života a posilňovať komunitné väzby. Leopoldov získal funkčný a esteticky príťažlivý verejný priestor, no zároveň ukázal, že aj malé mestá môžu mať stavby, ktoré si zaslúžia uznanie a obdiv.

„Cesta tvorby vízií, ktoré presahujú jedno volebné obdobie, má pevné základy. Je ťažké rozhodnúť sa pre časovo náročnejší spôsob výberu projektov, uvažovať nielen v horizonte štyroch rokov, ale dlhodobejšie a dlho čakať na konkrétny výsledok,“ vysvetľuje Kavuliaková.

Tento projekt nastavuje vysoký štandard pre budúce verejné stavby na Slovensku a získal si uznanie nielen doma, ale aj v zahraničí.

Nový mestský úrad v Leopoldove získal prestížne ocenenia, vrátane ceny CE ZA AR 2023 v kategórii Občianske a priemyselné budovy, ocenenia Baumit Fasáda roka 2023​ a nominovaný bol aj na najprestížnejšie ocenenie Európskej únie za súčasnú architektúru Prize for Contemporary Architecture – Mies van der Rohe Award.

Pre primátorku je však prvoradá spätná väzba od občanov, pretože každá verejná stavba je určená najmä im.

„Architektúra je subjektívna vec, každý sa na ňu pozerá inak. Reakcie sú rôzne, prevažne pozitívne. Názor občanov sa však vždy usilujeme brať do úvahy,“ dodáva primátorka Leopoldova Terézia Kavuliaková.

Tento článok vám prináša Baumit.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.