(zdroj: Adobe Stock )
Najprv je to len tenká čiara nad dverami. Nevšimli ste si ju hneď a možno ste si povedali, že to bolo od odrážadla alebo od búchania dverami. No časom ich pribudne viac a zrazu si všimnete, že stena už nevyzerá ako predtým.
Väčšina ľudí v takom momente siahne po valčeku a povie si „trochu to prekryjem a hotovo“. Práve to je chyba, pretože ešte pred opravou trhlín je potrebné zistiť, aký typ sa na stene objavil. Ak si správne nezvolíte materiál na opravu, nielenže sa praskliny vrátia, ale časom môžu viesť aj k problémom s vlhkosťou, plesňami, dokonca s podkladom.
(zdroj: Adobe Stock )
Čo hovorí trhlina o stave domu
Každá stena sa časom mení. Reaguje na teplotu, vlhkosť aj zaťaženie, preto sa počas životnosti prakticky každého domu objavia rôzne trhliny. Omietka ako najvrchnejšia vrstva často prvá naznačí, že niečo nie je v poriadku.
„Trhliny vznikajú najmä v dôsledku pohybu stavebných materiálov voči sebe alebo pri ich nevhodnej kombinácii. Každý má inú rozťažnosť a inak reaguje na vlhkosť. Ak sa tieto rozdiely nevyvážia správnym technologickým postupom, vznikne napätie, ktoré sa časom prejaví ako prasklina,“ vysvetľuje Katarína Skalová, technická podpora pre marketing a komunikáciu Baumit.
Zvyčajne sa to stáva v miestach, kde sa stretávajú odlišné materiály, napríklad murivo so železobetónovým prekladom alebo vencami. Ak medzi nimi chýba pevné alebo pružné spojenie (takzvaný dilatačný prechod), vzniknuté napätie sa prenesie na povrch.
Drobné trhliny môžu vzniknúť aj pri zle pripravenom alebo znečistenom podklade, prípadne vtedy, keď omietka vyschne príliš rýchlo a nemá šancu správne sa previazať so stenou. Nie všetky praskliny však znamenajú, že je stavba v zlom technickom stave.
„Vlásočnicové trhliny sú bežné a vo väčšine prípadov neškodné. Mnohé vznikajú napríklad pri sadaní novostavby alebo v dôsledku výkyvov teploty a vlhkosti počas roka. Dôležité je však sledovať, či sa zväčšujú, predlžujú alebo či sa v okolí objavujú ďalšie,“ odporúča Skalová.
Pozor si treba dať aj na ich smer a umiestnenie. Ak prasklina prechádza zo steny do stropu alebo cez viaceré stavebné prvky, prípadne má šikmý priebeh, odporúča sa prizvať odborníka. Takéto trhliny môžu súvisieť s nerovnomerným sadaním základov, ale aj vážnejšou poruchou v statike.
Typické miesta výskytu trhlín a čo môžu znamenať
1. Okolie okien a dverí
Miesta s najväčším napätím, kde sa trhliny objavujú často. Väčšinou ide len o estetický problém.
2. Spoj steny a stropu
Prechody medzi rôznymi materiálmi reagujú na zmeny teploty, vlhkosti či rôzne pohyby konštrukcie. Ak chýba dilatácia alebo je nesprávne riešený spoj, trhliny sa môžu opakovane vracať.
3. Zvislé trhliny uprostred steny
Vznikajú pri rozdielnych materiáloch alebo zle vyplnených škárach medzi tvárnicami. Ak sa nemenia, sú bežné. Ak rastú, môžu signalizovať konštrukčný problém.
4. Preklady a vence
Murivo a železobetón majú rozdielnu rozťažnosť, preto sú mierne praskliny bežné. Hlbšie alebo zväčšujúce sa môžu naznačovať chybu vo výstuži.
5. Fasády
Môže ísť o dôsledok chýb v technológii alebo pôsobenia vplyvov počasia. Trhliny na fasáde treba riešiť rýchlo. Cez štrbiny môže prenikať voda alebo vlhkosť, ktorá poškodzuje murivo, znižuje tepelnotechnické vlastnosti a spôsobuje degradáciu materiálov, čím sa znižuje životnosť stavby.
Prekrytie nestačí
Keď sa ukáže, že praskliny nie sú prejavom vážnejšieho statického problému, mnohí sa ich snažia kozmeticky prekryť. Farba ich však nevyplní ani nezabráni tomu, aby sa objavili opäť. Trvácne riešenie si vyžaduje materiál, ktorý sa prispôsobí podkladu a zároveň ho spevní.
Správne zvolená stierka dokáže nielen uhladiť povrch, ale aj predĺžiť jeho životnosť a zlepšiť kvalitu vnútorného prostredia. Výber však závisí aj od toho, v akej miestnosti sa opravy robia. V obytných priestoroch sa používajú iné materiály než do miestností s vyššou vlhkosťou ako kúpeľňa, pivnica či technická miestnosť.
„Do miestností so zvýšenou vlhkosťou a zlým vetraním, ako sú pivnice alebo kúpeľne, neodporúčame sadrové stierky. Využívajú sa materiály na báze vápna alebo cementu, ktoré sú paropriepustné, odolné voči vlhkosti a zároveň obsahujú fungicídne zložky brániace vzniku plesní,“ vysvetľuje Tomáš Hlavatý, majiteľ maliarskej a rekonštrukčnej firmy Topmal.
Niektoré inovatívne stierky aktívne pracujú s vlhkosťou alebo pomáhajú čistiť vzduch.
„Vápenná stierka Baumit KlimaFino so zásaditým pH vytvára povrch, ktorý je nepriaznivý pre vznik mikroorganizmov a zároveň prirodzene pracuje s vlhkosťou. Nadbytočnú viaže a v suchšom období ju postupne uvoľňuje späť. V miestnosti tak vzniká stabilnejšia mikroklíma, ktorá znižuje riziko vzniku plesní, pomáha predchádzať suchému vzduchu a zlepšuje celkový pocit z bývania,“ približuje Katarína Skalová.
Ďalšou možnosťou sú stierky z radu Baumit Ionit, ktoré do priestoru uvoľňujú vzdušné ióny. Tie na seba viažu jemný prach a zhlukujú ho do väčších častíc, ktoré klesnú na zem a dajú sa ľahko povysávať.
„Tieto stierky sú vhodné pre alergikov, malé deti alebo kohokoľvek, kto citlivo vníma kvalitu vzduchu. V kombinácii s interiérovou farbou Baumit IonitColor miestnosť pocitovo pôsobí sviežejšie a čistejšie,“ dopĺňa technická špecialistka z Baumit.
Tmel, stierka alebo omietka?
Skôr než sa pustíte do opráv, je dôležité zhodnotiť rozsah poškodenia, typ podkladu aj očakávaný výsledok.
„Sadrové omietky sa používajú na vyrovnanie väčších nerovností, stierky zasa na finálne vyhladenie. Výber závisí od toho, čo presne chceme na stene dosiahnuť,“ vysvetľuje Hlavatý.
Na dve-tri jemné a nemeniace sa mikrotrhlinky, postačí bežný tmel. Ak je ich viac, pomôže penetračný náter s vláknami, ktoré ich prekryjú. Napríklad Baumit FillPrimer vyplní trhliny do šírky 0,5 mm a môže sa použiť v interiéri aj exteriéri.
„Náter sa rovnomerne nanesie na poškodenú plochu a po zaschnutí môžete povrch premaľovať. Je to riešenie pre tých, ktorí nechcú robiť kompletnú obnovu omietky, ale hľadajú trvácnejší výsledok než pri lokálnych opravách tmelom,“ vysvetľuje Skalová z technickej podpory spoločnosti Baumit.
Ak je poškodenie rozsiahlejšie, povrch pôsobí nejednotne alebo má výraznejšie nerovnosti, odporúča sa prestierkovanie. Typ riešenia závisí aj od podkladu – iné sa používa pre sadrokartón, iné pre klasickú vápennocementovú omietku.
„Väčšie nerovnosti vyrovná sadrová stierka Baumit FinoFill, ktorá zvládne hrúbky až do 30 mm. Na finálne uhladenie je vhodná Baumit FinoBello alebo pastézne stierky z radu Baumit Finish. Tie sú pripravené na okamžité použitie, nanášajú sa aj valčekom, práca s nimi je rýchla a zvládne ju aj šikovný domáci kutil. Po zaschnutí vytvoria hladký, pevný povrch,“ vysvetľuje odborníčka.
Pri oprave vápennocementových omietok, ktoré nemajú úplne hladkú štruktúru, sa používajú štukové omietky. Do interiéru odborníčka odporúča jemnú štukovú omietku Baumit Perla Interior, ktorá sa nanáša v hrúbke 3 až 5 mm. V exteriéri alebo pri technicky náročnejšom podklade sa osvedčila renovačná stierka so zvýšenou prídržnosťou Baumit MultiRenova. Aplikuje sa v hrúbke od 3 do 7 mm a využíva sa aj pri opravách fasád.
„Pri bežných trhlinách v interiéri sa nám najviac osvedčila kombinácia sadrových hmôt a výstužných pások. Sadra dobre vyplní trhlinu, páska ju spevní a znižuje riziko, že sa znova objaví,“ hovorí odborník z rekonštrukčnej firmy.
(zdroj: Adobe Stock )
Pod povrchom
Nie vždy ide len o to, čím trhlinu opraviť, ale najmä prečo vznikla. Stena sa môže javiť ako pevná, no po zbrúsení sa ukáže, že podklad je nesúdržný, znečistený alebo len navonok suchý. Pred opravou je preto dôležité skontrolovať stav steny a všímať si, ako sa trhliny správajú, či pribúdajú, zväčšujú sa alebo sa objavujú na iných miestach. Ak sa nová vrstva nanesie na poškodený podklad, problémy sa čoskoro vrátia.
Odborníci zároveň odporúčajú overiť si správny technologický postup a realisticky zhodnotiť vlastné schopnosti.
„Ak sa do opráv púšťa laik, môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Odstraňovanie neodborne nanesených vrstiev je napokon časovo aj finančne náročné,“ uzatvára Tomáš Hlavatý z Topmal.
